According to iAsk.ai – Ask AI:

Solanine is a naturally occurring glycoalkaloid poison found in plants of the Solanum genus, such as potatoes, tomatoes, and eggplants [1] [2]. It serves as a defense mechanism for these plants against insects and fungi [1] [2] [3]. While present in all parts of these plants, its concentration can increase due to genetic and environmental factors, particularly improper storage conditions after harvest [1] [2] [4].

According to www.iAsk.Ai - Ask AI:

What is Solanine? Solanine is a type of steroid alkaloid, specifically a glycoalkaloid, produced by plants in the Solanaceae family [1] [2]. Its basic building blocks are amino acids, and it typically contains one or more nitrogen atoms in a heterocyclic ring system [1]. In potatoes, the primary glycoalkaloids are alpha (α)-chaconine and α-solanine, which together constitute approximately 95% of the glycoalkaloid content in potato tubers [1] [5]. Solanine can naturally form in any part of the plant, but in potato plants, it tends to concentrate in the leaves, stems, sprouts, and fruits [1] [2]. Exposure to light, physical damage, and certain potato varieties can lead to an increase in solanine concentration [1] [2] [4]. The greening of potatoes, caused by chlorophyll production, is often an indicator of increased light exposure and, consequently, potentially higher solanine levels [2] [6]. A bitter taste in potatoes is also a reliable indicator of high glycoalkaloid content [1] [2] [6].

How Solanine Intolerance Affects Health Solanine poisoning primarily manifests through gastrointestinal and neurological disorders [1] [2] [3]. Symptoms typically appear within 2 to 24 hours after ingestion, but can occur as rapidly as 10 minutes if very high concentrations are consumed [1] [2]. Common symptoms include:

• Nausea [1] [2] [3]
• Diarrhea [1] [2] [3]
• Vomiting [1] [2] [3]
• Stomach cramps or abdominal pain [1] [2] [3]
• Burning sensation in the throat [1] [2]
• Headache [1] [2] [3]
• Dizziness [1] [2]

In more severe cases, symptoms can escalate to:

• Hallucinations [1] [2]
• Sensory loss or loss of sensation [1] [2]
• Paralysis [1] [2]
• Fever [1] [2] [3]
• Jaundice [1] [2]
• Dilated pupils [1] [2]
• Hypothermia [1] [2]
• Cardiac dysrhythmia or irregular heart rhythms [1] [2]
• Rapid pulse and low blood pressure [3] [5]
• Rapid respiration [3]

Fatalities from solanine poisoning are rare but have been documented, especially with very high doses [1] [2] [3]. Doses of 2 to 5 mg/kg of body weight can cause toxic symptoms, while doses of 3 to 6 mg/kg of body weight can be fatal [2] [5]. For children, doses of 20-40 mg can lead to toxicity, and 600 mg is considered lethal for adults [1]. The mechanism of solanine toxicity is not fully understood but is suggested to involve interaction with mitochondrial membranes, disrupting cell integrity, inhibiting acetylcholinesterase activity in the central nervous system, and affecting the digestive system and overall body metabolism [1] [2] [3]. Solanine can also facilitate the opening of potassium channels in mitochondria, leading to an increase in intracellular Ca${}^{2+}$ concentration, which triggers apoptosis (cell death) [1] [2].

Solanine's Effect on Joint Health (Functional Medicine Perspective)

From a functional medicine perspective, while direct, acute solanine poisoning primarily impacts the gastrointestinal and neurological systems, chronic exposure or sensitivity to glycoalkaloids like solanine may contribute to inflammation and exacerbate symptoms in individuals with pre-existing joint conditions, particularly inflammatory arthritis [8] [9]. The hypothesis in functional medicine is that nightshade vegetables (which contain solanine) can act as inflammatory triggers in susceptible individuals [8] [9].

The proposed mechanisms for this effect include:

• Increased Intestinal Permeability ("Leaky Gut"): Some functional medicine practitioners suggest that glycoalkaloids can irritate the gut lining, potentially increasing intestinal permeability. A "leaky gut" allows undigested food particles, toxins, and microbes to pass into the bloodstream, triggering systemic inflammation and immune responses that can affect joints [8] [9] [10].
• Immune System Activation: For individuals with autoimmune conditions like rheumatoid arthritis, the immune system is already hyperactive. It is theorized that compounds like solanine, even in small amounts, could further stimulate the immune system, leading to increased inflammation and joint pain [8] [9].
• Acetylcholinesterase Inhibition: As mentioned, solanine can inhibit acetylcholinesterase [1] [2] [3]. While this is a mechanism of acute toxicity, chronic low-level inhibition or individual sensitivity could theoretically impact nervous system regulation of inflammation, though this link to joint health is less directly established in mainstream research [1] [2].

It's important to note that the scientific evidence directly linking solanine in typical dietary amounts to joint pain or exacerbation of arthritis in the general population is limited and largely anecdotal or based on observational studies within functional medicine communities [8] [9]. Mainstream medical research generally does not support a direct causal link between nightshade consumption and arthritis for most people [7]. However, functional medicine often emphasizes individual biochemical individuality and the role of diet in managing chronic inflammatory conditions. Therefore, an elimination diet, where nightshade vegetables are temporarily removed and then reintroduced, is sometimes recommended by functional medicine practitioners to identify if they are a trigger for an individual's joint symptoms [8] [9].

While solanine poisoning is not common, it is crucial to avoid consuming potatoes that show signs of greening, sprouting, rotting, or physical damage, as these may contain high levels of solanine [1] [2]. Peeling potatoes can remove 30-80% of the solanine content, as it is concentrated in the outer layer [1] [2]. Cooking methods like boiling, frying, or microwaving have minimal effects on reducing solanine levels, with decomposition only starting at temperatures around 170 °C (338 °F) [1] [2].

Management and Prevention

Initial treatment for solanine poisoning aims to reduce toxin absorption, often involving stomach lavage with a weak potassium permanganate solution, followed by activated charcoal and increased fluid intake [1]. In less severe cases, spontaneous recovery typically occurs within 24 hours [1].

To prevent solanine poisoning, potatoes should be stored in cool, dark environments to prevent greening and sprouting [1] [2] [6]. Any green or sprouted parts should be removed, and if a potato tastes bitter, it should not be consumed [1] [2] [6].

Solanine a vplyv intolerancie na zdravie (Slovak Translation)

Solanín je prirodzene sa vyskytujúci glykoalkaloidový jed, ktorý sa nachádza v rastlinách rodu Solanum, ako sú zemiaky, paradajky a baklažány [1] [2]. Slúži ako obranný mechanizmus týchto rastlín proti hmyzu a hubám [1] [2] [3]. Hoci je prítomný vo všetkých častiach týchto rastlín, jeho koncentrácia sa môže zvýšiť v dôsledku genetických a environmentálnych faktorov, najmä nesprávnych podmienok skladovania po zbere [1] [2] [4].

Čo je solanín? Solanín je typ steroidného alkaloidu, konkrétne glykoalkaloidu, produkovaného rastlinami z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) [1] [2]. Jeho základnými stavebnými kameňmi sú aminokyseliny a zvyčajne obsahuje jeden alebo viac atómov dusíka v heterocyklickom kruhovom systéme [1]. V zemiakoch sú primárnymi glykoalkaloidmi alfa (α)-chakonín a α-solanín, ktoré spolu tvoria približne 95 % obsahu glykoalkaloidov v zemiakových hľuzách [1] [5]. Solanín sa môže prirodzene tvoriť v ktorejkoľvek časti rastliny, ale v zemiakových rastlinách má tendenciu koncentrovať sa v listoch, stonkách, klíčkoch a plodoch [1] [2]. Vystavenie svetlu, fyzické poškodenie a určité odrody zemiakov môžu viesť k zvýšeniu koncentrácie solanínu [1] [2] [4]. Zelenanie zemiakov, spôsobené produkciou chlorofylu, je často indikátorom zvýšeného vystavenia svetlu a následne potenciálne vyšších hladín solanínu [2] [6]. Horká chuť zemiakov je tiež spoľahlivým indikátorom vysokého obsahu glykoalkaloidov [1] [2] [6].

Ako intolerancia solanínu ovplyvňuje zdravie Otrava solanínom sa prejavuje predovšetkým gastrointestinálnymi a neurologickými poruchami [1] [2] [3]. Symptómy sa zvyčajne objavia do 2 až 24 hodín po požití, ale môžu sa objaviť už do 10 minút, ak sa skonzumujú veľmi vysoké koncentrácie [1] [2]. Bežné príznaky zahŕňajú:

• Nevoľnosť [1] [2] [3]
• Hnačka [1] [2] [3]
• Vracanie [1] [2] [3]
• Kŕče v žalúdku alebo bolesti brucha [1] [2] [3]
• Pálenie v hrdle [1] [2]
• Bolesť hlavy [1] [2] [3]
• Závraty [1] [2]

V závažnejších prípadoch môžu symptómy eskalovať na:

• Halucinácie [1] [2]
• Strata citlivosti [1] [2]
• Paralýza [1] [2]
• Horúčka [1] [2] [3]
• Žltačka [1] [2]
• Rozšírené zreničky [1] [2]
• Hypotermia [1] [2]
• Srdcová arytmia alebo nepravidelný srdcový rytmus [1] [2]
• Rýchly pulz a nízky krvný tlak [3] [5]
• Rýchle dýchanie [3]

Úmrtia na otravu solanínom sú zriedkavé, ale boli zdokumentované, najmä pri veľmi vysokých dávkach [1] [2] [3]. Dávky 2 až 5 mg/kg telesnej hmotnosti môžu spôsobiť toxické príznaky, zatiaľ čo dávky 3 až 6 mg/kg telesnej hmotnosti môžu byť smrteľné [2] [5]. U detí môžu dávky 20-40 mg viesť k toxicite a 600 mg sa považuje za smrteľnú dávku pre dospelých [1]. Mechanizmus toxicity solanínu nie je úplne objasnený, ale predpokladá sa, že zahŕňa interakciu s mitochondriálnymi membránami, narušenie integrity buniek, inhibíciu aktivity acetylcholínesterázy v centrálnom nervovom systéme a ovplyvnenie tráviaceho systému a celkového metabolizmu tela [1] [2] [3]. Solanín môže tiež uľahčiť otváranie draslíkových kanálov v mitochondriách, čo vedie k zvýšeniu intracelulárnej koncentrácie Ca${}^{2+}$, ktorá spúšťa apoptózu (bunkovú smrť) [1] [2].

Vplyv solanínu na zdravie kĺbov (perspektíva funkčnej medicíny)

Z pohľadu funkčnej medicíny, zatiaľ čo priama, akútna otrava solanínom primárne ovplyvňuje gastrointestinálny a neurologický systém, chronická expozícia alebo citlivosť na glykoalkaloidy ako solanín môže prispievať k zápalu a zhoršovať symptómy u jedincov s už existujúcimi ochoreniami kĺbov, najmä zápalovou artritídou [8] [9]. Hypotéza vo funkčnej medicíne je, že ľuľkovité zeleniny (ktoré obsahujú solanín) môžu pôsobiť ako zápalové spúšťače u citlivých jedincov [8] [9].

Navrhované mechanizmy tohto účinku zahŕňajú:

• Zvýšená črevná priepustnosť ("syndróm deravého čreva"): Niektorí praktici funkčnej medicíny naznačujú, že glykoalkaloidy môžu dráždiť črevnú výstelku, potenciálne zvyšujúc črevnú priepustnosť. "Deravé črevo" umožňuje nestráveným časticiam potravy, toxínom a mikróbom preniknúť do krvného obehu, čo spúšťa systémový zápal a imunitné reakcie, ktoré môžu ovplyvniť kĺby [8] [9] [10].
• Aktivácia imunitného systému: U jedincov s autoimunitnými ochoreniami, ako je reumatoidná artritída, je imunitný systém už hyperaktívny. Teoretizuje sa, že zlúčeniny ako solanín, dokonca aj v malých množstvách, by mohli ďalej stimulovať imunitný systém, čo vedie k zvýšenému zápalu a bolesti kĺbov [8] [9].
• Inhibícia acetylcholínesterázy: Ako už bolo spomenuté, solanín môže inhibovať acetylcholínesterázu [1] [2] [3]. Hoci ide o mechanizmus akútnej toxicity, chronická nízka úroveň inhibície alebo individuálna citlivosť by teoreticky mohla ovplyvniť nervovú reguláciu zápalu, hoci táto súvislosť so zdravím kĺbov je v bežnom výskume menej priamo preukázaná [1] [2].

Je dôležité poznamenať, že vedecké dôkazy priamo spájajúce solanín v typických diétnych množstvách s bolesťou kĺbov alebo zhoršením artritídy u bežnej populácie sú obmedzené a väčšinou anekdotické alebo založené na observačných štúdiách v rámci komunít funkčnej medicíny [8] [9]. Bežný medicínsky výskum vo všeobecnosti nepodporuje priamu príčinnú súvislosť medzi konzumáciou ľuľkovitých rastlín a artritídou u väčšiny ľudí [7]. Funkčná medicína však často zdôrazňuje individuálnu biochemickú individualitu a úlohu stravy pri riadení chronických zápalových stavov. Preto sa eliminačná diéta, pri ktorej sa ľuľkovité zeleniny dočasne odstránia a potom znovu zavedú, niekedy odporúča praktikmi funkčnej medicíny na zistenie, či sú spúšťačom kĺbových symptómov u jednotlivca [8] [9].

Hoci otrava solanínom nie je bežná, je kľúčové vyhnúť sa konzumácii zemiakov, ktoré vykazujú známky zelenania, klíčenia, hniloby alebo fyzického poškodenia, pretože tieto môžu obsahovať vysoké hladiny solanínu [1] [2]. Ošúpanie zemiakov môže odstrániť 30-80 % obsahu solanínu, pretože je koncentrovaný vo vonkajšej vrstve [1] [2]. Metódy varenia, ako je varenie, vyprážanie alebo mikrovlnné varenie, majú minimálny vplyv na zníženie hladín solanínu, pričom rozklad začína až pri teplotách okolo 170 °C (338 °F) [1] [2].

Manažment a prevencia

Počiatočná liečba otravy solanínom je zameraná na zníženie absorpcie toxínu, často zahŕňa výplach žalúdka slabým roztokom manganistanu draselného, po ktorom nasleduje aktívne uhlie a zvýšený príjem tekutín [1]. V menej závažných prípadoch dochádza k spontánnemu uzdraveniu zvyčajne do 24 hodín [1].

Aby sa predišlo otrave solanínom, zemiaky by sa mali skladovať na chladnom a tmavom mieste, aby sa zabránilo zelenaniu a klíčeniu [1] [2] [6]. Akékoľvek zelené alebo naklíčené časti by sa mali odstrániť, a ak majú zemiaky horkú chuť, nemali by sa konzumovať [1] [2] [6].